# Maďarské voľby v roku 2026 pohľadom z Maďarska

- Author(s) : Coline Eyssautier, Emmanuel Gerbault
- Published : 2026-10-11
- Updated : 2026-10-11
- Publisher: PromethEUs, European federalist think tank (https://prometheus-euro.eu)
- Source : https://prometheus-euro.eu/sk/news?slug=hungarian-elections-from-the-hungarian-point-of-view

> Šesť mesiacov po minuloročných jarných parlamentných voľbách v Maďarsku, ktorých cieľom bolo obnoviť 199 kresiel v Národnom zhromaždení a určiť nového predsedu vlády, sa PromethEUs vracia k tomuto politickému zvrachu pohľadom Attilu K., študenta ekonómie. S odstupom času tento rozhovor umožňuje triezvy pohľad na povolebný vývoj a porážku Viktora Orbána v súboji s proeurópskym Péterom Magyarom.

PromethEUs ponúka diskusiu o hnacích silách tejto zmeny: o vplyve inflácie na každodenný život, o únave z korupcie a o voľbe opätovného primknutia k Európe namiesto zbližovania sa s Moskvou. V kontexte, keď Brusel pre nedostatky v oblasti právneho štátu zmrazil takmer 20 miliárd eur z európskych fondov a Budapešť ešte nedávno blokovala balík pomoci pre Ukrajinu vo výške 60 až 70 miliárd eur, táto výmena názorov poukazuje na očakávania mladých ľudí, premenu mediálnej scény a potrebné inštitucionálne poistky v rámci Európskej únie.

**PromethEUs** : Ako si prežíval volebný deň v Maďarsku?

**Attila K.** : V čase volieb som ešte býval v Mníchove, ale na samotné hlasovanie som sa vrátil domov osobne, keďže panovali určité obavy z volebných podvodov. Chcel som mať istotu, že odvolím tu v Maďarsku a že môj hlas naozaj započítajú. Po tom, čo som odvolil, som popoludní ostal doma a večer som vyrazil s kamarátmi von čakať na výsledky. Keď sa začalo sčítavanie, nikto si nebol ničím istý. Fidesz mal zo začiatku 10-percentný náskok, takže som naozaj netušil, ako to celé dopadne. Po sčítaní 30 % hlasov Viktor Orbán oznámil, že priznáva porážku. My sme však stále čakali, či Fidesz nevytiahne nejaký trik.

Keď už bolo sčítaných nejakých 60 či 70 % hlasov, bolo nad slnko jasné, že voľby vyhrá Péter Magyar. Hneď nato zorganizoval vystúpenie. Išli sme si ho vypočuť a všetci ostatní z mesta, ktorí boli v ten večer v uliciach, sa tam hrnuli tiež oslavovať – Budapešť bola predsa odjakživa opozičná bašta. To, že sa ľudia v meste radovali, teda nebolo žiadnym prekvapením, ale to, že sa od Orbána odvrátila taká obrovská časť ľudí naprieč celou krajinou, bol pre nás poriadny šok.

**PromethEUs** : Mal si pred voľbami pocit, že sa dá o politike hovoriť otvorene, a zmenilo sa to nejako?

**Attila K.** : Čo sa týka slobody slova, nepovedal by som, že by som pociťoval nejaké priame obmedzovanie, hoci v bežnom živote na verejnosti alebo v práci si každý dáva na svoje vyjadrenia veľký pozor. Vo všeobecnosti, ak človek nebol na očiach a nerobil vo verejnej správe, mal som pocit, že si môžeme hovoriť, čo chceme. Nemyslím si, že by v tomto smere Fidesz nejako šliapal po slobode slova. Problém bol skôr v médiách a u ľudí, ktorí robili v novinách, televízii alebo na úradoch. Tam to už mohlo začať škrípať: ak si išiel proti zavedenému poriadku, človek mohol veľmi ľahko prísť o prácu, keďže infiltrovali v podstate každé významnejšie médium a mali obrovskú ekonomickú silu.

**PromethEUs** : Postrehol si na základe vlastnej skúsenosti, ako sa tvoji rovesníci stavali k dileme, či zostať v Maďarsku, alebo sa radšej usadiť inde v Európe? Viem, že si niekoľko rokov žil v Mníchove.

**Attila K.** : Áno, aj to zohralo rolu. Netvrdím, že to bol jediný dôvod môjho odchodu do Mníchova, ale určite dôležitý. Mnoho mojich priateľov malo rovnakú motiváciu: videli, ako to ide s krajinou dolu vodou. Nevideli žiadnu perspektívu, ako sa v Maďarsku presadiť a viesť normálny, zmysluplný život. Bolo to vyslovene bezútešné. A nebyť tohto volebného víťazstva, ani ja by som tu dlhodobo neostal.

**PromethEUs** : Máš pocit, že tvoje okolie robilo toto rozhodnutie aj z túžby primknúť sa k Európe a cítiť sa viac európsky, než len maďarsky a odrezane od zvyšku kontinentu?

**Attila K.** : Jednoznačne. Ľudia do štyridsiatky boli vo všeobecnosti proeurópski, a vlastne aj väčšina staršej generácie, ktorá sa teraz obrátila proti Bruselu – podľa mňa len preto, lebo im propaganda za posledné roky masírovala mozgy a zhadzovala naň každú jednu pohromu. Predtým pritom držali silný proeurópsky kurz. Naša krajina odjakživa stála v kliešťach medzi Východom a Západom, no maďarský národ chcel byť po väčšinu dejín pevnou súčasťou Európy. Jej kultúra a životný štýl sú nám neporovnateľne bližšie. Preto boli ľudia, a najmä mladí, nesmierne radi, že sa približujeme k Európe a sme súčasťou tejto rodiny, namiesto toho, aby sme sa pchali do priazne Ruska a Číny.

Samozrejme, človek nemôže slepo visieť na EÚ pri každej drobnosti. Mne osobne neprekáža občasné zbližovanie s Čínou, ak to prinesie hospodárske výhody. Lenže vláda robila pravý opak: budovala korupčné siete, aby za chrbtom verejnosti kšeftovala s tamojšími pohlavármi a nechutne na tom ryžovala. Maďari z toho nemali ani deravý groš. Podľa mňa na to bežní ľudia len doplácali a tieto pochybné kšefty financovali z vlastných vreciek.

**PromethEUs** : Malo tvoje odmietanie Orbána nejaký hlavný dôvod – či už pre teba osobne, alebo z debát s ľuďmi o tom, ako vnímajú režim? Čo bolo pre teba pri volebnej urne na prvom mieste: boj proti korupcii, alebo Európa?

**Attila K.** : Na bežného človeka najviac doľahol samozrejme prepad životnej úrovne: šialená inflácia, všetko išlo hore – od nákupov v potravinách až po každodenné výdavky. Do očí bili aj médiá. Kedykoľvek si zapol televízor alebo rádio, valila sa z toho čistá propaganda, pretože takmer všetko ovládala vláda. Zostalo nám ešte pár nezávislých médií so solídnou sledovanosťou, ale to je len kvapka v mori. Na psychiku to malo strašný dopad. Práve vtedy väčšina ľudí pocítila, že pohár trpezlivosti pretiekol a že s tým už proste musíme niečo urobiť.

**PromethEUs** : Mal si v hlave nejaký konkrétny hlavný dôvod, keď si hádzal lístok do urny?

**Attila K.** : Pre mňa osobne bolo prioritou číslo jeden zatočiť s korupciou, pretože tá už prekročila všetky medze. Na tých pár nezávislých médiách vybuchoval jeden škandál za druhým, miliardy sa rozkrádali priamo v eurách. Títo ľudia nechutne bohatli z daní občanov a z eurofondov, až ľudia konečne precitli a povedali si dosť, veď to platíme z vlastného vrecka. To bol hlavný motor zmeny — nehovorím za každého v krajine, ale v mojom okolí jednoznačne.

**PromethEUs** : Myslíš si, že to odcudzovanie sa od EÚ zohralo vo voľbách zásadnú rolu, alebo to bol síce existujúci, ale skôr vedľajší faktor?

**Attila K.** : Určite áno. Druhým najpálčivejším bodom bola zahraničná politika. Väčšina ľudí vnímala, že sa vzďaľujeme od Európy a tlačíme sa do priazne Ruska, čo bol ten najväčší problém. Neexistoval jediný rozumný dôvod, prečo by sme mali nadbiehať Moskve. A predsa sa neustále podpisovali podozrivé dohody, utužovali kontakty či prijímal personál z ruského veľvyslanectva. Hlava to nebrala, ale dialo sa to.

Nehovoriac o tom, že s Ruskom nemáme práve najružovejšie historické skúsenosti. To tiež zavážilo: obe naše povstania rozdrvili práve ruské vojská.

Aj z historického hľadiska bolo čisté bláznovstvo bratríčkovať sa s touto krajinou. Niekoľkokrát nám uštedrila rany, z ktorých sme sa ledva spamätali. Väčšina Maďarov, hlavne mladá generácia, sa cíti byť Európanmi a chce patriť do EÚ. Tento spôsob života a kultúra sú im vlastné.

**Attila K.** : Takže z toho neustáleho paktovania s Ruskom boli už ľudia riadne znechutení. Hlavne keď médiá dookola omieľali, aké je pre nás zbližovanie s Východom úžasné, hoci tomu už nikto súdny neveril.

Príklad z volebnej noci: len čo sa ukázalo, že sme vyhrali, ulicami sa nieslo heslo „Rusi von!“ – presne to predsa ľudia skandovali v Budapešti počas povstania v roku 1956, keď sme sa chceli vymaniť zo sovietskeho zovretia. Ľudia to začali skandovať znova a bol to jasný odkaz: nechceme sa túliť k Rusku, chceme byť s EÚ. A ešte jedna symbolická vec: Viktor Orbán nechal zvesiť z parlamentu európsku vlajku a jedna z prvých vecí, ktorú nová vláda spravila, bolo, že ju vyvesila naspäť.

**PromethEUs** : A čo sa týka novej vlády: máš pocit, že je Maďarsko od apríla bližšie k Európe? Cítiť to v bežnom živote?

**Attila K.** : Áno, určite sa spravili hmatateľné kroky. Najväčšou pliagou minulej vlády bolo pošliapavanie právneho štátu a korupcia. Zhrabli všetku moc pod ministerstvá takým spôsobom, aký tu ešte nebol: pred reorganizáciou bolo tuším 13 ministerstiev a po nej ich zostalo iba 8. Každé z nich tak získalo podstatne silnejšiu, centralizovanú moc. Mali obrovské slovo pri vládnych zákazkách aj pri eurofondoch. V podstate o všetkom rozhodovali oni.

To, pochopiteľne, neuniklo pozornosti Bruselu a kvôli zásahom do právneho štátu nám stopli kopu peňazí. Druhým obrovským kameňom úrazu bolo neustále vetovanie európskych dohôd, za čím nebolo nič iné ako ruské záujmy v Maďarsku a korupcia. Celá EÚ kvôli tomu škrípala a nefungovala tak, ako by mala. Nová vláda k týmto veciam pristupuje konečne s chladnou hlavou. Nevidno žiadne náznaky toho, že by nám spoza hraníc niekto diktoval, čo máme a nemáme vetovať.

**PromethEUs** : Čo bolo podľa teba hlavným motorom tej túžby odpútať sa od Ruska? A prečo chceli byť ľudia opäť bližšie k EÚ? Bola to otázka identity? Alebo skôr snaha odmraziť peniaze, ktoré Brusel zadržal? Prečo bola európska téma v týchto voľbách taká kľúčová?

**Attila K.** : Povedal by som, že v tom bolo jedno aj druhé. V prvom rade identita. Náš štát má vyše tisíc rokov. S našimi susedmi – Rakúskom, Slovenskom, Chorvátskom – nás spája dlhá spoločná história. Máme za sebou stáročia obchodu s Nemeckom a Talianskom, panovnícke sobáše s Poľskom aj s veľkými ríšami. Prirodzene teda patríme do európskeho spoločenstva. S Ruskom nás okrem vojen a konfliktov nespája vôbec nič a jediné, čo po sebe v našich dejinách zanechalo, bol útlak. Neexistoval jediný logický dôvod, prečo by sme mali k tomuto štátu vzhliadať. Možno keby ponúkli nejaký zázrak v ekonomike alebo keby nám s nimi rapídne stúpla životná úroveň, ale to ani zďaleka nebol ten prípad. Podľa mňa na zbližovanie nebol ani ten najmenší dôvod.

A tá druhá vec, ktorú spomínaš – zmrazené eurofondy –, je rovnako zásadná. Bývalá garnitúra nechala krajinu po uši v dlhoch. Peniaze rozhadzovali hlava-nehlava a strašné sumy vyšli navnivoč. Aby nová vláda uspela, vysekala krajinu z korupcie a vykopla starých skorumpovaných papalášov z podnikov, tieto podniky to v prechodnom období určite zabolí. Preto nutne potrebujeme finančnú injekciu z EÚ, aby sme hospodárstvo postavili na nohy udržateľnejšie a s rozumom, a nie aby sme ho načisto pochovali.

**PromethEUs** : Jedným z hlavných tromfov Orbánovho kabinetu bolo tvrdenie, že dobré vzťahy s Ruskom držia Maďarsko mimo konfliktu na Ukrajine a chránia ho pred vojnou. Myslíš si, že to tak naozaj bolo? A vidíš šancu, že by sa teraz vzťahy s Ukrajinou zlepšili? Je podľa teba priechodné, aby Maďarsko pomáhalo Ukrajine zbraňami a peniazmi, alebo je to pre Maďarov stále tabu?

**Attila K.** : S tou prvou časťou absolútne nesúhlasím. No dobre, možno v úplne zanedbateľnej miere: možno by sme neboli hneď ďalší na rane, keby sa Rusko rozhodlo prevalcovať inú krajinu. Ale hlavný dôvod, prečo sme v bezpečí, je prostý – sme v NATO. Podľa mňa presne preto Rusi nenapadli ani Estónsko či Lotyšsko, zapôsobil hlavný odstrašujúci prostriedok. Ostatné reči boli len lacné politické pózy a chvastanie sa tým, akí sme úžasní stratégovia. Hlavný geopolitický dôvod našej bezpečnosti je členstvo vo vojenskej aliancii s jadrovým arzenálom, ktorá má povinnosť brániť každého jedného člena.

Pokiaľ ide o Ukrajinu, vzťahy sa určite pohli z miesta. Za Orbána predsa platilo: čokoľvek z Moskvy prikázali, to spravil. No teraz sme, myslím, už pred pár mesiacmi stiahli veto z balíka pomoci pre Ukrajinu v hodnote nejakých 60 až 70 miliárd eur. To bol jasný signál, že sme pripravení na spoluprácu a nemáme problém s podporou Ukrajiny z rozpočtu EÚ. A hoci to neviem na sto percent, zdá sa, že odkývali aj prevoz zbraní cez maďarské územie. Ľady sa teda pohli, no netvrdil by som, že by Maďari teraz bezhlavo Ukrajinu zbožňovali.

Je za tým aj kus histórie. Ak to náhodou nevieš, časť dnešnej Ukrajiny kedysi patrila k Uhorsku, takže tam žije početná maďarská menšina. Pred nejakými desiatimi rokmi jej okresali práva, čo vzťahy poriadne naštrbilo. Preto sú Maďari voči Ukrajincom celkovo o dosť zdržanlivejší než povedzme Španieli či iné západoeurópske národy. A vieme, že aj tam majú obrovské problémy s korupciou. Maďari by sa ich integrácii do EÚ zásadne nestavali do cesty a vo vojne drvivá väčšina stojí za Ukrajinou, nie za Ruskom. Nie sme však nadšení z toho, aby sa ich vstup hnal cez skratky a aby sa privierali oči nad neplnením podmienok, s čím by niektoré iné štáty nemali problém.

**PromethEUs** : Hovoril si, že mladí chceli jednoznačne smerovať k Európe a nie k Rusku. Bol to generačný zlom? Dopočul som sa, že kým mladí v tom mali jasno, staršia generácia bola k tomu nadbiehaniu Moskve oveľa zmierlivejšia. Bolo to naozaj tak?

**Attila K.** : Áno, je to hlavne generačný rozdiel, a ten pramení z toho, ako ľudia konzumujú správy: starší sedia pri televízore a rádiu, kým mladí žijú na internete. Nezávislé médiá si vedeli nájsť cestu k divákom prakticky len cez web. Takže väčšina ľudí, čo čerpala správy zo siete, mala oveľa triezvejší pohľad, zatiaľ čo tí, čo pozerali len telku a počúvali štátny rozhlas, počuli iba to, čo im chcela vláda natlačiť do hláv. Keď to počúvaš celé desaťročia, prestaneš pochybovať o čomkoľvek, zakotví sa v tebe úplne iná mentalita a videnie sveta, ktoré sa už len veľmi ťažko mení. To je celá príčina, prečo boli mladí proeurópski: mali prístup k nezávislým informáciám.

**PromethEUs** : Čo si myslíš o nápade vytvoriť spoločné európske médium, ktoré by žilo zo zdrojov EÚ, a to výlučne z nich – také celoeurópske verejnoprávne médium? Pomohlo by to? Nebál by si sa, že z toho vznikne európska propaganda? Ako by si taký krok prijal?

**Attila K.** : Vo všeobecnosti by to bola určite skvelá vec – mať spoločnú platformu s relevantným spravodajstvom zo všetkých členských štátov. Otázne však je financovanie: neviem, ako by sa to dalo nastaviť, aby si to zachovalo dôveryhodnosť. Ako si sám povedal, keby to išlo stopercentne z peňazí EÚ, každá protieurópska strana by do toho okamžite začala rýpať a odpísala by to ako hlásnu trúbu bruselskej propagandy. A existuje – netvrdím, že veľké, ale predsa – riziko, že by európski politici alebo Komisia pchali nos do toho, čo sa pustí von a čo nie. Takže si celkom neviem predstaviť, ako to zrealizovať tak, aby to ostalo skutočne nezávislé a pritom to prinášalo kvalitné a zaujímavé informácie pre všetkých.

**PromethEUs** : Vo Francúzsku funguje inštitúcia Arcom, ktorá dohliada na obsah v médiách, najmä počas volebných kampaní. Keď nejaká strana dostáva podstatne viac priestoru než ostatné, regulátor zasiahne a donúti dané médium dať adekvátny priestor druhej strane. Pointa by teda bola v tom, aby médium síce platila EÚ, ale kontrolu mal v rukách nezávislý orgán mimo jej štruktúr. Tak by si zachovalo nestrannosť, dalo slovo každému a zároveň by bolo dostupné pre ľudí v celej Únii.

**Attila K.** : V takejto podobe to dáva oveľa väčší zmysel – človek by mal istotu, že sa dostane k slovu každý. Niektoré štáty by sa síce aj tak obávali, či to nebude len megafón pre Nemecko a Francúzsko, keďže sú najväčšie a mohli by si diktovať témy. Ale to, čo navrhuješ – skutočne nezávislá kontrolná rada –, by bol jednoznačne krok správnym smerom.

**PromethEUs** : Vráťme sa k tomu, čo sme načrtli o regionálnych partnerstvách – hlavne s Poľskom, Nemeckom, Slovenskom a susedmi celkovo: kritici integrácie často tvrdia, že hlbšie prepojenie v rámci EÚ zotiera národnú identitu. Pritom silné väzby so susedmi by predsa mohli poslúžiť aj ako výborná výkladná skriňa pre vašu vlastnú kultúru vo svete. Ako nájsť tú správnu rovnováhu medzi obranou národnej identity a prehlbovaním regionálnej spolupráce?

**Attila K.** : Mne osobne nepripadá, že by európske právo akokoľvek osekávalo naše kultúrne dedičstvo. Preto vôbec neberiem tie reči, že federalizovanejšia EÚ alebo pevnejšie väzby zlikvidujú našu kultúru. V skratke: nemyslím si, že by vstupom do EÚ vymizol čo i len kúsok maďarskej kultúry. Osobne to ani v najmenšom necítim.

**PromethEUs** : Keby sa ťa maďarský kamarát žijúci v zahraničí opýtal, čo sa v kultúre a najmä v médiách zmenilo po Orbánovom páde, čo by si mu povedal?

**Attila K.** : Prvé, čo každému udrie do očí, je to, že z ulíc zmizla záplava propagandistických bilbordov a politickej reklamy. To je obrovský skok. Navyše sa chystá zákon, ktorý politické plagáty a vonkajšiu reklamu výrazne skreše. V bežnom živote to cítiť na každom kroku.

Hneď po voľbách sa rozbehla vlna čistiek: leteli šéfredaktori aj majitelia novín, ktorí celú tú propagandistickú mašinériu držali v chode. Jeden z najväčších vládnych plátkov, denník Mandiner, načisto skrachoval. Viseli iba na štátnych peniazoch, a keď im odstrihli prívod, okamžite položili karty. Dokonca bol prípad, keď šéf veľkého mediálneho domu prišiel do nezávislej televízie a na rovinu priznal, ako to celé z pozície hlavy propagandy viedol. Skúšal svoje médiá ponúknuť novej vláde, len aby sa vyhol base. Nevydalo. Dúfam, že sa čoskoro postaví pred súd.

Suma sumárum: väčšina médií, ktoré žili len z vládnych dotácií, prakticky zhasla. Zostalo len pár tých, ktoré majú reálne a stabilné publikum, kým tie prisaté na štátny rozpočet hromadne krachujú.

**PromethEUs** : Mala by podľa teba EÚ v tomto smere pritvrdiť a zaviesť prísnejšie poistky – či už pri kontrole míňania európskych peňazí, alebo pri ochrane demokracie? Znamenalo by to síce oveľa tvrdší zásah Bruselu do domácej politiky štátov, ale zároveň by to slúžilo ako ochranný štít pre občanov.

**Attila K.** : Pokiaľ ide o eurofondy, tam niet o čom debatovať. Sú to peniaze Únie, takže by som vôbec nebol proti prísnejším pravidlám na to, kam presne tečú a ako sa kontrolujú. Posledné roky totiž jasne ukázali, že starý systém totálne zlyhal. Do budúcna musíme postaviť hrádzu, aby sa to už neopakovalo. Euroúradníci by sa mohli na maďarskom príklade veľa priučiť – napríklad si prizvať expertov na to, ako presne sa u nás kradlo, a nastaviť pravidlá tak, aby to už nikto nedokázal zopakovať.

Pri ochrane demokracie je to zložitejšie. No ak chceme stáť na spoločných európskych hodnotách, mantinely nastaviť musíme. Aj my sme na to formálne mali zákony: každá strana mala dostať 5 minút vo verejnoprávnom vysielaní. A aká bola realita? Ostatným stranám dali 5 či 10 minút v hluchom čase a Fidesz okupoval obrazovku od rána do večera v kuse 24/7. To je choré. Aby sa takýmto špinavostiam predišlo, celoeurópske pravidlá by bodli aj tu. V EÚ nikto nemusí byť nasilu, ale keď už raz v klube si, mal by si rešpektovať spoločné demokratické pravidlá, aby to neskĺzlo do takejto totality.

**PromethEUs** : Chcel by si ešte niečo dodať? Keby si mal vysloviť jedno želanie, kam by sa mala EÚ v najbližších rokoch uberať, čo od nej a od novej maďarskej vlády čakáš? Pár slov na záver?

**Attila K.** : EÚ by mala byť v najbližších rokoch mimoriadne ostražitá. V západnej Európe, najmä vo Francúzsku a v Nemecku, totiž naberajú na sile nielen krajne pravicové hnutia, ale všeobecne radikálne strany odmietajúce EÚ a NATO. To by mohlo zásadne podkopať našu spoločnú jednotu, obchod aj obranyschopnosť a urobiť z nás ľahkú korisť pre mocnosti ako Rusko, Čína či USA.

Elity v Paríži a Berlíne navyše zaspali na vavrínoch. Vôbec nepočúvajú hlas bežných ľudí. Ak sa nespraví poriadok na národnej úrovni, domino efekt zasiahne celú Úniu.

A ak by sa v Nemecku alebo vo Francúzsku – v dvoch kľúčových pilieroch EÚ – dostali k moci protieurópske vlády, do budúcna by to zasadilo našej vzájomnej spolupráci devastačný úder.

---
Cite as: Coline Eyssautier, Emmanuel Gerbault, "Maďarské voľby v roku 2026 pohľadom z Maďarska", PromethEUs, 2026-10-11, https://prometheus-euro.eu/sk/news?slug=hungarian-elections-from-the-hungarian-point-of-view